z pripravovanej publikácie PhDr. Peter Vítek, PhDr. Slavko Churý a Mgr. Andrej Šuba Z MINULOSTI LIPTOVSKÉHO HRÁDKU vyberáme

Prvou známou dedinou na území dnešného Liptovského Hrádku je Belsko. Na jej území dal niekedy v rokoch 1316-1341 postaviť hrad (Wywar, v neskorších dokumentoch Novum Castrum, či „Hradek) župan Zvolenskej stolice magister Donč. Neskôr sa ako majitelia hradu vystriedali viacerí významní magnáti, z nich najvýznamnejší boli: liptovskí župani Tomáš z Čókakó a Juraj Bebek z Plešivca; kráľ Žigmund Luxemburský, ktorý sa tu osobne dvakrát zastavil, Mikuláš Gorjansky z Góry, Pongrác z Mikuláša, kráľ Matej Korvín a jeho nemanželský syn Ján Korvín, kráľ Ján Zápoľský, liptovský župan Ľudovít Pekry, renesančný básnik Valentín Balaša z Balážskych Ďarmot, či dvorský radca Mikuláš Šándorfy. Popri poslednom majiteľovi vynikla spolumajiteľka hradu Magdaléna Zaiová. Spolu s manželom Mikulášom Šándorfym dali v okolí hradu postaviť renesančný kaštieľ. Magdaléna Zaiová bola vydatá za ďalších troch majiteľov hradu. Významnými vlastníkmi panstva boli v 17. storočí Ostrožičovci z Giletinca a na začiatku 18. storočia kniežací rod Lichtensteinovcov, ktorý nakoniec v roku 1731 hrad aj s panstvom predal kráľovskej komore. Už počas vlády rôznych zemepánov, ale najmä po prechode panstva do rúk štátu sa na čele panstva vo funkcii veliteľa hradu, provizora či prefekta vystriedalo viacero veľmi významných ľudí, ktorí sa zapísali do dejín Hrádku: Konrád Wofgang Neffzer, Ján Xaver Girsík, František Wisner z Morgnesternu, Florián Collináši, Martin Dužík, František Palma zo Soblahova, Martin Okoličáni, Michal Detrich a iní. Od prvej polovice 18. storočia začala v okolí soľného skladu Mravníka vznikať osada, ktorá neskôr dostala názov Hrádok. V okolí vzniknutej huty na železo zase osada Maša – Frischfeuer. Listinou cisára Františka II. z 23. augusta 1805 bol Hrádok povýšený na komorské mestečko a zároveň mu udelil trhové právo. Dovtedy sa pre rozvíjajúce sídlisko používal latinský názov Diverticulum Hradek. Ľudová škola v rodiacom sa Hrádku fungovala už od začiatku 18. storočia. V roku 1796 prefekt František Wissner zriadil v Hrádku vyššiu školu, ktorú vydržiaval z vlastných prostriedkov. Sídlila v prenajatých priestoroch. Z verejnej zbierky na stavbu novej budovy školy získal Wissner 36.071 zlatých. Budovu dostavali na jeseň roku 1800. Mala 20 miestností a patrili k nej dva učiteľské trojizbové byty. Vyučovanie v novej budove sa začalo od januára 1801. Škola žiakom poskytovala základné, lesnícke ale aj hudobné vzdelanie. Lesnícka výchova sa vyučovala v rámci nadstavbového trojročného štúdia. Ani po všetkých snahách Wissnera sa však hrádocká škola nepokladala za plnohodnotnú a mala skôr regionálny ako celouhorský charakter. Učili sa tu mladí žiaci, ktorí museli po jej skončení prejsť ešte dlhou praktickou výchovou. Škola sa navyše dostávala do čoraz väčších finančných ťažkostí a Uhorská dvorská komora vyhlásila, že nemôže naďalej finančne podporovať školu. Preto škola v roku 1815 zanikla. Mestečko sa v prvej štvrtine 19. storočia skladalo z dvoch samostatných celkov. Stará obec, známa ako Horný Hrádok charakterizovaná starým, čiastočne obývaným, čiastočne v troskách ležiacim hradom, ležala štvrť hodiny cesty na sever od kráľovských skladísk. Susedom tejto obce bola dravá rieka Belá, ktorá síce dopravovala nadol mnoho guľatiny, no privaľovala aj balvany, čo váľali nielen stromy a ploty, ale aj domy. Dolný Hrádok tvorilo zemepanské mestečko pri kostole a lipovou alejou, ako aj plťovisko a priemyselný manipulačný priestor na sútoku Belej s Váhom. Prudký stavebný vývin zaznamenal Liptovský Hrádok najmä v období svojho vzniku, keď sa od polovice 18. storočia veľmi zahusťovala výstavba najmä v časti pri Váhu. Boli to domy úradníkov panstva, cirkevné a školské objekty, ako aj objekty v okolí soľného skladu. Dominantou jadra niekdajšieho mestečka je kostol v klasicistickom štýle a budova prvej školy. Ďalej sú to väčšinou masívne kamenné budovy s veľkými miestnosťami a vysokými klenutými stropmi. Aj napriek rôznym stavebným zásahom sa ich charakter dodnes nezmenil. Zárodky dnešnej Hradnej ulice začali vznikať už na konci 18. a začiatku 19. storočia, keď tu zástupcovia hrádockého panstva začali budovať hospodárske objekty. Dnešné jadro Liptovského Hrádku je výsledkom prudkého rozvoja veľkej obce po roku 1918. V 20-tych rokoch 20. storočia sa začali rozrastať novostavby oproti železničnej stanici. Tento masívny urbanistický rozvoj Liptovského Hrádku si vynútil budovanie nových komunikácií na účet obce. Urbanistický rozvoj si vynútil aj zväčšenie administratívnych priestorov samosprávy. Začiatkom druhej polovice 19. storočia sa Liptovský Hrádok stal centrom horného Liptova. Predurčovala ho k tomu geografická poloha, postupný rozmach školstva, kultúry a hospodárstva. Obec síce nebola stavaná ako mesto, ale nadobudla mestský charakter. Jednotlivé ulice boli odbočkami hlavnej cesty. Koncom 18. storočia sa začala v Liptovskom Hrádku a jeho okolí usadzovať aj židovská komunita. Práve oni najčastejšie figurujú ako nájomníci panských regálnych práv. Začiatkom 19. storočia sa v ich rukách ocitli jatky spojené s krčmami. Uplatnili sa tiež v podnikaní a obchode s drevom, ako aj v iných sférach kupectva. Pred pádom feudalizmu sa židovský živel natrvalo usadzoval najmä na Prekážke. Od 70-tych rokov 19. storočia na Prekážke existovala jednotriedna súkromná židovská škola. Už v polovici 19. storočia tu stála budova synagógy, na mieste ktorej bola v roku 1900 postavená nová. Soľný sklad fungoval v mestečku aj na začiatku 19. storočia. Kamennou soľou zásoboval veľkú časť Liptova. V rokoch 1804-1805 bola na podnet komorského panstva postavená v Liptovskom Hrádku v lokalite, ktorá sa dodnes nazýva „Fabriky“, továreň na výrobu pechotných pušiek, husárskych karabín a pištolí podľa štajerského vzoru. Huta na Maši fungovala aj na začiatku 19. storočia. Rudu sem dovážali z liptovských a spišských baní. Hrádočania nachádzali pracovné príležitosti na komorskom panstve. Pracovali v lesoch a najímali sa ako pltníci, podobne ako obyvatelia zo známych pltníckych obcí Sokolče, Vrbica a Lisková. Plte sa zbíjali priamo na plťovisku v Liptovskom Hrádku. Počas revolučných udalostí v roku 1849 sa v Liptovskom Hrádku utvorila z miestnych obyvateľov asi dvestočlenná vojenská strážna jednotka, ktorej veliteľom sa stal Matej Frniak, richtár z Liptovskej Porúbky. Liptovský Hrádok sa na základe zákonného článku číslo XVII z roku 1871 stal obcou. Hlavným orgánom obce sa stalo zastupiteľstvo a rada. Na čele stál richtár. Liptovský Hrádok sa tak až do konca druhej svetovej vojny vyvíjal ako obec. Prekážka bola vlastne už dávnejšie ekonomicky spojená a previazaná s Liptovským Hrádkom, a tak sa obecné zastupiteľstvo na zasadnutí 15. novembra 1911 jednoznačne vyslovilo za jej pripojenie k obci Hrádok. V rokoch 1870-1871 bola cez Hrádok postavená železničná trať Košicko-Bohumínskej železnice. Úsek trate Liptovský Mikuláš – Liptovský Hrádok – Kráľova Lehota bol dokončený už v októbri 1871 a prvý vlak prešiel cez Liptovský Hrádok pravdepodobne v druhej polovici októbra 1871. Železnica výraznou mierou posilnila význam Hrádku od konca 19. storočia. Liptovský Hrádok sa rozvíjal a rozrastal, vznikali tu nové podniky a prevádzky, ale jarmoky sa tu nekonali a nebola ustálená ani jarmočná taxa. V rokoch 1914-1934 bol z Liptovského Hrádku cez Čierny Váh až do Liptovskej Tepličky postavená úzkokoľajná lesná železnica, ktorá zabezpečovala prepravu vyťaženého dreva, ale aj osobnú dopravu. Poľnohospodárske a lesnícke vzdelanie poskytovala v Hrádku trojročná, pôvodne slovenská hospodárska škála, založená aj pričinením Daniela Licharda a na príhovor župana Martina Szentivániho v roku 1871. V roku 1886 bola však presťahovaná do Rimavskej Soboty. Počas 15 ročnej úspešnej činnosti prešlo lavicami školy 156 žiakov. Namiesto tejto školy v roku 1886 a vznikla dvojročná horárska škola, v ktorej sa vyučovalo iba po maďarsky. Stala sa tak pokračovateľkou Wissnerovej lesníckej akadémie. Pred prvou svetovou vojnou boli v Liptovskom Hrádku vhodné podmienky pre rozvoj remesla a živností. Obec sa stáva turistickým centrom a darilo sa tu pohostinským podnikom. Koncom 20-tych a začiatkom 30-tych rokov bolo v Liptovskom Hrádku postavených niekoľko objektov: obecný dom, Sokolovňa, Hotel Gregár, Hotel Gáj, budova Roľníckej vzájomnej pokladnice, bola rozšírená železničná stanica. Orem toho bolo postavených množstvo obytných domov, vznikli nové ulice. Koncom roku 1921 pracovalo v hrádockom okrese 52 podnikov a firiem. V Liptovskom Hrádku boli všetky podniky v rukách štátu. Na vodnej píle pracovalo 45 zamestnancov, na parnej píle 116, prevažne robotníkov a v tehliarni 5 robotníkov. Od 20-tych rokov 20. storočia v Liptovskom Hrádku úspešne pôsobili aj dva finančné ústavy. V roku 1935 Fridrich Haas založil v Liptovskom Hrádku firmu na výrobu trvanlivého pečiva s názvom Tatranka, výrobné a predajné družstvo oblátok, keksov a suchárov s ručením obmedzeným. Podľa zoznamu reštaurácií, hotelov a stravovacích zariadení boli v roku 1942 v Liptovskom Hrádku 4 takéto podniky: Hotel Smrek na Hurbanovej ulici, ktorého majiteľ bol Ondrej Gáj z Liptovského Hrádku, zájazdný hostinec na ulici Martina Rázusa, ktorého majiteľom bol Július Horanský, hostinec na Hviezdoslavovej ulici, ktorého majiteľom bol Ladislav Vlkolinský a cukráreň na Hurbanovej ulici, ktorej majiteľom bol Matej Stejskal. OBSAH 002 Dejiny hradu a kaštieľa do začiatku 18. storočia 017 Hradné panstvo do konca 18. storočia 022 Vlastníci hradu 023 Prefekti 024 Vznik Liptovského Hrádku 025 Správa mestečka a panstva 038 Starostovia 038 Obecní notári 039 Revolučné roky 1848-1849 041 Priemysel a hospodárstvo 061 Urbanistický vývin 074 Demografický vývoj 079 Cirkevný život 086 Protestantskí kňazi v Dovalove 086 Rímsko-katolícki kňazi v Dovalove 087 Rímsko-katolícki farári 087 Židovské obyvateľstvo 089 Školstvo 099 Hudobný život a školstvo na začiatku 19. storočia 100 Učitelia Horárskej školy 100 Učitelia hlavnej lesnej a národnej školy 101 Učitelia Štátnej ľudovej školy 102 Učitelia Štátnej meštianskej školy 103 Epidémie, živelné pohromy 108 Spolky a kultúrna činnosť 119 Politické strany po vzniku ČSR 121 Prvá svetová vojna 124 Padlí v prvej svetovej vojne 124 Druhá svetová vojna a SNP 133 Padlí v druhej svetovej vojne 134 Symboly Liptovského Hrádku 136 Významné rody a osobnosti 136 Ignác Andreánsky 136 Samuel Antóni 136 Baintnerovci 137 Balašovci z Balážskych Ďarmot 138 Rudolf Benkö – Velič 138 Marián Blaha 138 Tibor Blatný 139 Alexander Borló z Betlanoviec 139 Bubekovci z Plešivca 140 Samuel Búľovský 140 Collinášiovci 140 Michal Detrich z Beňadikovej 141 Donč 141 Donnerovci 142 Martin Dužík 142 Juraj Ekesházy 142 Girsíkovci 143 Ľudovít Garžík 143 Gorjanskovci z Góry 144 Jakub Graichmann 144 Alojz Grynaeus 144 Haasovci 145 Holubovci 145 Jozef Hyroš 145 Ján Izák 146 Gejza Janček 146 Jozef Jančo 146 Andrej Kavuljak 147 Kernovci 147 Bohuslav Klimo Hájomil 148 Koritšánskovci 149 Ján Kszel 149 Adolf Láni 149 Juraj Martinka 149 Matuškovci 150 Migazziovci 151 Neffzerovci 151 Martin Okoličáni z Okoličného 152 Ostrožičovci z Giletinca 152 František Ferdinand Palma zo Soblahova 152 Pekryovci z Petroviny a Raziny 153 Michail Piasecký 153 Ján Porubjak 154 Bohuslav Procházka 154 Rajčanovci z Rajčian 155 Rikolfovci zo Šarišskej Kamenice 155 František Rónay 155 Baltazár Sartoris 156 Gabriel Staroň 156 Romuald Stawiarski 156 Albert Škarvan 157 Alojz Štróbl 157 Béla Teschler 157 Koloman Vitáliš 158 Vizkelety z Hájnej Vsi 158 Wisnerovci z Morgensternu 160 Wolfovci 160 Magdaléna Zaiová 162 Na záver 163 Literatúra a pramene 164 Pramene
12.07.2006 00:00 PhDr. Peter Vítek, PhDr. Slavko Churý, Mgr. Andrej Šuba