V roku 1990, po voľbách do orgánov samosprávy obcí, zanikla sústava národných výborov ako orgánov štátnej moci a správy a spravovanie vecí verejných sa rozdelilo medzi štát a samosprávu. To znamená, že verejnú správu (spravovanie vecí verejných) teraz zabezpečuje  štátna správa a  samospráva.

Štátnu správu tvorí sústava hierarchicky usporiadaných orgánov, ktorých úlohou je zabezpečiť jednotný výkon úloh štátu rovnakým spôsobom na celom jeho území. Túto sústavu možno prirovnať k pyramíde a patria do nej úrady na okresnej a krajskej úrovni (okresné a krajské úrady, úrady práce, daňové úrady a iné), až po príslušné ministerstvá a vládu. Hierarchické usporiadanie umožňuje prenos pokynov zhora nadol a je významným nástrojom v rukách štátu pri presadzovaní celospoločenských záujmov.

Avšak nie všetky verejné záležitosti chce štát upravovať jednotným spôsobom na celom svojom území. Preto ponecháva riadenie časti verejných vecí regiónom, obciam a mestám. A tak máme zjednodušene charakterizovaný pojem samospráva.

Samospráva zohľadňuje miestne (regionálne) podmienky. Tie môžu mať charakter zemepisný, ekonomický, ekologický, ale v každom prípade majú charakter miestny, tzn. typický pre daný region, mesto alebo obec a zohľadňujú potreby jeho obyvateľov. Na rozdiel od štátnej správy obce a mestá a ich regionálne združenia nefungujú na princípe podriadenosti a nadriadenosti a ich hlavným poslaním je zabezpečovanie potrieb obyvateľov a spravovanie vlastných miestnych záležitostí.



I. PRÁVNA ÚPRAVA MIESTNEJ SAMOSPRÁVY

Postavenie obcí, ktoré sú základnými jednotkami samosprávy, upravuje v súčasnosti Ústava SR a viaceré zákony. Ústava SR, ako najvyššia právna norma každého demokratického štátu, vo svojej ŠTVRTEJ HLAVE v článkoch 64 až 71 upravuje:

1/ POSTAVENIE OBCE

*ako základu územnej samosprávy,

*ako samostatného územného a správneho celku Slovenskej republiky, združujúceho osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt,

*ako právnickej osoby, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami,

*v prípadoch, keď možno zákonom preniesť na obec úlohy štátnej správy, t.j. že nie orgány štátnej správy (napr. okresné úrady), ale obce budú vykonávať kompetencie, patriace štátu. Tu je potrebné ešte dodať, že pri tomto tzv. prenesenom výkone štátnej správy platí zásada, že sa tak môže udiať len na základe zákona. Okrem toho z ústavy vyplýva, že výkon štátnej správy, prenesený na obec zákonom, riadi a kontroluje vláda. Vyplýva to z potreby spravovať niektoré verejné záležitosti jednotným spôsobom na celom území štátu,

*ako subjektu, ktorý vo veciach územnej samosprávy rozhoduje samostatne a ďalšie povinnosti alebo obmedzenia jej možno uložiť len zákonom. Toto ustanovenie má v praxi veľký význam, pretože zjednodušene ho môžeme chápať tak, že miestnej samospráve, t.j. obciam možno „rozkázať“ len zákonom a nie právnymi normami nižšej právnej sily (napr. nariadením vlády). Znamená to tiež zdôraznenie samostatnosti samosprávy voči štátnej správe.



2/ OPRÁVNENIA OBCE

*právo združovať sa s inými obcami,

*vydávať vo veciach územnej samosprávy všeobecne záväzné nariadenia.



3/ SPÔSOBY USKUTOČŇOVANIA SAMOSPRÁVY

*zhromaždeniami obyvateľov obce,

*miestnym referendom (hlasovaním),

*orgánmi obce.



4/ ORGÁNY OBCE A SPÔSOB ICH VOĽBY

orgány obce sú dva, a to:

*obecné zastupiteľstvo,

*starosta obce.

Poslanci obecného zastupiteľstva, ako aj starosta obce sú volení na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním občanmi obce.



5/ SAMOSPRÁVU VYŠŠÍCH ÚZEMNÝCH CELKOV

bližšie podrobnosti, týkajúce sa ich postavenia, orgánov, spôsobu voľby a podobne, upravuje osobitný zákon.



Právna úprava samosprávy je roztrieštená do veľkého počtu zákonov. Najzávažnejším a najvýznamnejším zákonom, ktorý upravuje samosprávu a jej základné pravidlá, je zákon SNR č.369/1990 Zb. Z. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnkov. Na tento zákon nadväzujú:

*Zákon č.138/1991 Zb. z. o majetku obcí,

*Zákon č.346/1990 Zb. z. o voľbách do orgánov samosprávy obcí,

*Zákon č.564/1991 Zb. z. o obecnej polícii.

Pôsobnosť, resp. kompetencie obcí určujú aj ďalšie zákony:

*Zákon č.372/1990 Zb. z. o priestupkoch,

*Zákon č.544/1990 Zb. z. o miestnych poplatkoch,

*Zákon č.543/1990 Zb. z. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia,

*Zákon č. 96/1991 Zb. z. o verejných kultúrnych podujatiach

a ďalšie.



II. POSTAVENIE OBCE, JEJ ÚZEMIE A OBYVATELIA



ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY OBCE

*je základom územnej samosprávy,

*je samostatným samosprávnym územným celkom Slovenskej republiky, tzn., že obec má presne vymedzené územie. Územie obce tvorí jej katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území, ak sa obec delí na časti, ktoré majú vlastné katastrálne územia.

*je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Obec ako právnická osoba je teda spôsobilá mať práva a povinnosti a má I vlastnú spôsobilosť na právne úkony.

*združuje obyvateľov obce, t.j. občanov, ktorí majú na území obce trvalý pobyt.



PRÁVA A POVINNOSTI OBYVATEĽOV OBCE

Práva a povinnosti obyvateľov obce pri ich účasti na samospráve obce upravuje §3 Zákona č.369/1990 Zb. z. o obecnom zriadení.



Obyvatelia obce majú právo:

*voliť orgány samosprávy obce (tzn. starostu a poslancov obecného zastupiteľstva),

*byť zvolení do orgánov samosprávy obce,

*hlasovať v miiestnom referende o dôležitých otázkach života a rozvoja obce,

*zúčastňovať sa na zasadnutiach obecného zastupiteľstva a na verejných zhromaždeniach obyvateľov obce a vyjadrovať na nich svoj názor,

*obracať sa so svojimi sťažnosťami a podnetmi na orgány obce,

*používať obvyklým spôsobom obecné zariadenia a ostatný majetok obce slúžiaci na verejné účely (cesty, chodníky, lavičky, ...),

*požadovať súčinnosť pri ochrane svojej osoby, rodiny a majetku, nachádzajúceho sa v obci,

*požadovať pomoc v čase náhlej núdze.



Obyvatelia obce sú povinní:

*ochraňovať majetok obce a podieľať sa na nákladoch obce formou platieb daní a poplatkov,

*podieľať sa na ochrane a zveľaďovaní životného prostredia v obci,

*napomáhať udržiavať poriadok v obci,

*poskytovať podľa svojich schopností a možností osobnú pomoc pri likvidácii a odstraňovaní následkov živelnej pohromy alebo havárie v obci.



Na samospráve obce má právo podielať sa aj ten, kto:

*má na území obce nehnuteľný majetok alebo v obci trvale pracuje a platí miestnu daň alebo miestny poplatok,

*zdržiava sa v obci a je v nej prihlásený na prechodný pobyt,

*má čestné občianstvo obce.



SAMOSPRÁVNE FUNKCIE A KOMPETENCIE OBCE

Samosprávne funkcie sú vymenované pod jednotlivými písmenami §4 ods.3 Zákona č.369/1990 Zb. z. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnkov. Sú to najmä:

*hospodárenie s majetkom obce,

*rozpočet a záverečný účet obce,

*miestne dane a poplatky,

*ekonomická činnosť v obci,

*miestne komunikácie, verejné priestranstvá, cintoríny, kultúrne, športové a ďalšie zariadenia obce,

*verejnoprospešné služby,

*ochrana životného prostredia,

*územnoplánovacia dokumentácia,

*vlastná investičná a podnikateľská činnosť obce,

*zriaďovanie právnických osôb obce,

*hlasovanie obyvateľov obce,

*orgány obce a ich zamestnanci,

*verejný poriadok v obci,

*kronika obce,

*ochrana kultúrnych pamiatok a zachovanie prírodných hodnôt,

*predškolské zariadenia a základné školstvo.

Treba poznamenať, že ide o neúplný výpočet samosprávnych funkcií obce, čomu nasvedčuje použitie slova „najmä“ v tomto ustanovení.

Obec má na zabezpečenie samosprávnych funkcií veľmi silný nástroj – možnosť vydávať VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ NARIADENIA OBCE, ktoré sú vo svojej podstate „zákonmi“, platnými na území obce. Viac o všeobecne záväzných nariadeniach sa dočítate v sekcii VZN.